...holďov blog...

Často máme veľa predsudkov, najaviac chceme byť s tým s kým sme najmenej, častokrát veľa rozmýšlame a menej konáme, máme veľa plánov, ktoré nie sme schopní splniť, prežívame kopec krásnych zážitkov a potom sme smutní keď je všetkému koniec, večer záspávame v myšlienkach, chceme žiť naplno a stále máme pocit, že je nám málo, milujeme a nenávidime, túžime a tešíme sa, smejeme, radujeme, veľakrát chceme a nemôžeme, potom veľa pijeme a fajčíme aj keď si to nepripúšťame, obviňujeme a klameme nakoniec len sami seba, sem tam sa pýtame a nevieme nájsť odpoveď, máme skvelý pocit, že to zrazu ide a potom nejde, všetko je naraz také jednoduché a potom zase zložité, to čo sme nenávratne opustili si po čase začneme vážiť, chceme dôverovať a sklameme sa, máme plány, zažívame neskutočné chvíľe plné momentov, ktoré sa už nikdy nezopakujú, učíme sa na vlastných chybách, neskutočne dlho získavame a v jeden deň sme schopní všetko stratiť, keď už je fakt zle tečú nám slzy, takmer vždy sa pýtame prečo? Odpoveď je - Taký je život. Toto ma naozaj desí...