Asi začnem seriál doposiaľ nepublikovaných dobrodružstiev pod názvom: "Zážitok týždňa". Zážitky boli za uplynulý týždeň dva. Jeden tatranský a druhý oravský...nakoniec vyhral oravský :-) O tatranskom ešte bude reč.
Orava je tak neskutočné krásne zabudnutý kraj, že keď tam človek príde, už sa ani nechce vrátiť - ani mňe sa nechcelo.
Na rybačke som bol asi po 10 rokoch. Oravská priehrada ma privítala zapadajúcim slnkom, ktoré sa odrážalo od rozvlnenej hladiny - nádhera. O tom ako som s návnadou netrafil priehradu o rozlohe 35 km2 sa radšej rozpisovať nejdem...tretí pokus bol už úspešný. Celú noc sme prebdeli pri nahodených udiaciach, ohni a sviečkach ktoré osvetlovali "policajtov" - to je taká vecička, ktorá rybára upozorní, že zabrala ryba. Celú atmosféru umocňovali poháriky domácej a basa piva - čo viac si priať.
Všetci sme mali oči na stopkách a čakali na prvý záber...a samo, že bol - veď to boli samí profesionáli - okrem mňa. Moja mini udička sa ryby tej noci nedočkala.
Východ slnka bol rovako fascinujúci ako západ pred ôsmimi hodinami. O ôsmej ráno šup ho na loďku - tu prišla pamätná chvíľa. Chytil som svoju prvú rybu, potom ďalšiu a ďalšiu...nakoniec ich bolo päť. Som sa tak tešil ako malý chlapec - keď pod stromčekom namiesto ponožiek našiel autičko na ovládanie.
Po skvelej rybačke a žiadnom spánku prišiel čas zúčtovania...na rozdiel odo mňa ulovené rybky nemali svoj šťastný deň. Prišiel rad na prvú. Ospravedlnil sa jej aj tým ostatným a z hlbokými výčitkami ich jednu po druhej zbavoval života.
Človek sa s tým nevyrovná pokým si nehrkne domácej - potom už výčitky ustali.
Ale inak je rybačka fasa vec, vrelo odporúčam - už je tomu skoro týždeň a stále vo mňe zostal príjemný pocit tej zvláštnej atmosféry, ktorú človek inde nezažije.
Zážitok týždňa ako sa patrí.
Komentáre